Korene násilia v prepojení so skúsenosťami z maternice

Účelom tohto textu je osveta a podpora paradigmy, ktorá berie do úvahy obdobie vývinu plodu ako čas, ktorý nás formuje a neskôr vplýva nielen na život jednotlivca, ale aj celého rodinného a spoločenského systému.

Pri práci s rozšírenými stavmi vedomia prišiel Stanislav Grof s novou rozšírenou kartografiou psychiky, ktorá zahŕňa okrem už postnatálnej autobiografie aj dve ďalšie veľké domény.

Prvú z nich môžeme nazvať pojmom perinatálna, pretože je úzko spojená s obdobím biologického pôrodu. Táto oblasť je vyplnená spomienkami, ktoré jednotlivec prežíval ešte ako plod počas jednotlivých fázi pôrodného procesu a okolo neho.Tieto prežitky zahŕňajú emócie a telesné vnemy.

Spomínané spomienky vytvárajú štyri dynamické prežitkové vzorce, ktoré nazývame bazálne perinatálne matrice (BPM I-IV).

"Niet pochýb, že traumatické skúsenosti a frustrácia základných potrieb v detstve predstavuje veľý zdroj agresivity. Pocity ohrozenia života, bolesti a dusenia sa zažívane často mnoho hodín počas prechodu pôrodným kanálom tvoria obrovské množstvo vražednej agresie, ktorá zostáva potlačená a uložená v organizme.

Už Freud poukazoval v knihe Smútenie a melanchólia (1917) nato, že potlačená agresia premieňa na depresiu a seba-deštruktívne tendencie. Perinatálne energie a emócie, v ich podstate, predstavujú kombináciu vražedných a samo-vražedných popudov. Znovu-prežívanie pôrodu v rozmanitých formách skúsenostnej psychoterapie (alebo v kontexte holotorpnej praxe) nieje ohraničená na prehrávanie emócií a fyzických pocitov počas prechodu pôrodnými cestami, je často doprevádzaná rozmanitými skúsenosťami z kolektívneho nevedomia zobrazujúcimi obrazy nepredstaviteľného násilia.

Medzi týmito sú často silné sledy obrazov zobrazujúce vojny, revolúcie, rasové nepokoje, kocentračné tábory, totalitarizmus a genocídu. Spontánna výzva tejto obrazovosti spojenej so znovu-prežívaním pôrodu naznačujú, že perinatálna úroveň môže byť v skutočnosti významným pôvodcom extrémnych foriem ľudského násilia. Prirodzene, vojny a revolúcie sú veľmi komplexné fenomény, ktoré majú historickú, ekonomickú, politickú, náboženskú a iné dimenzie. Zámerom nieje priniesť obmedzený pohľad nahrádzajúci tieto ďalšie vplyvy, skôr ide o pripojenie nových vhľadov zaoberajúcich sa psychologickou a spirituálnou dimenziou týchto foriem spoločenskej psychopatológie, ktorú sme si v minulosti nevšímali alebo veľmi okrajovo.

Obrazy násilných socio-politických udalostí prichádzajúce počas znovu-prežívania pôrodu sa vyskytujú vo veľmi špecifických prepojeniach so štyrmi základnými perinatálnymi matricami, štádiami pôrodného procesu.

Počas znovu-prežívania epizód ničím nerušeného vnútromaternicového zážitku (BPM I), zažívame typicky obrazy ľudských spoločností s ideálnou spoločenskou štruktúrou, kultúry, ktoré žijú v harmónii s prírodou, alebo obrazy z budúcich spoločností žijúcich utopicky, kde sú všetky zásadné konflikty vyriešené. Spomienky vnútromaternicových rozrušení, ako napríklad z toxickej maternice, Rh nekompatibiliota medzi materským organizmom a plodom, hroziaci potrat, alebo pokus o potrat sú sprevádzané obrazmi ľudských skupín žijúcich v industriálnych podmienkach, kde je znečistená príroda, alebo zákerné spoločenské zriadenia so všade prenikajúcou paranojou.

Skúsenosti spojené s prvým klinickým štádiom pôrodu (BPM II), počas ktorého prebiehajú kontrakcie maternice, ale krčok maternice je ešte nieje otvorený, prinášajú diametrálne odlišný obraz. Zobrazujú utláčateľské a hrubé totalitárne spoločnosti s uzatvorenými hranicami, obviňujúce vlastnú populáciu a zužujú osobnú slobodu, ako napríklad cárske Rusko, Stalinové súostrovie gulagu, Hitlerova tretia ríša, Východoeurópske satelitné krajiny pod kontrolou Sovietskeho zväzu, Čína za čias Mao Tse-tunga, Juhoamerické vojenské diktatúry alebo Juhoafrický aparteid. Počas prežívanie týchto scéne sme vystavení emocionálnym a fyzickým mukám. Identifikujeme sa výlučne s obeťami a cítime hlbokú sympatiu s utláčanými a smoliarmi, koniec týchto hrôzostrašných situácii je nepredstaviteľný.

Zážitky sprevádzajúce úľavu z druhého klinického štádia pôrodu (BPM III), keď je krčok maternice rozšírený a kontarakcie poháňajú plod cez úzky priechod pôrodného kanála sa spájajú s obrazmi násilných scén ako krvavvé vojny a revolúcie, ľuské alebo zvieracie jatká, mrzačenie, sexuálne zneužitie, a vražda. Tieto scény často obsahujú démonické prvky a odpudzujúce motívy výkalov. Ďalšie sprevádzajúce vízie z BPM III sú horiace mestá, odštartovanie rakiet, výbuchy

nukleárnych bômb. V tomto štádiu niesme limitovaný rolou obete, ale môžeme sa ocitať v troch rolách – obeť, páchateľ alebo emocionálne zapojený pozorovateľ.   

Znovuprežívanie tretej klinickej fázy pôrodu (BPM IV), prežívanie samotného momentu pôrodu a separácie od matky sa typicky spája s obrazmi víťazstva vo vojne a revolúcii, oslobodenie uväznených, a ako úspech v kolektívnych snahách ako vlastenecké a národne hnutie. V tomto štádiu môžeme zažívať aj vízie víťazoslávnych osláv a pochodov alebo vzrušujúcich povojnových obrodení." Grof

Text: Stanislav Grof - The way of psychonaut vol.2

Preklad: Andrea Košiarová

viac o rozšírenej mape psychiky:

https://www.umeniedychu.sk/post/engage-your-mind-each-day