Holotropné dýchanie: Kratší mestský formát alebo dvojité dýchanie v prírode?

Na často dopytovanú otázku, či je vhodné na začiatok holotropné dýchanie v kratšej verzii (forma na víkend) alebo dvojité dýchanie často odpovedáme, "Kam ťa to viac volá?" Teda, aký je tvoj pocit, keď si predstavíš jednu alebo druhú možnosť.

Oba formáty majú rovnaký setting a obsahujú úvod, samotnú prax a záverečnú integráciu a sú vhodné ako pre tých čo majú skúsenosť, aj bez skúsenosti.

Prirodzene viac dní rovná sa viac času sa aj po procese "na matraci v rámci sešn" ponoriť do vstrebávania cez maľbu mandál, tvorenie koláží, pozeranie tématických filmov a rozhovory, takisto bytie po celý čas v jednom priestore bez prerušenia vytvoria zážitok rozšírenia času aj hĺbky.

Hĺbka ponoru a prinášanie podvedomých a v tele uložených obsahov však nezávisí iba od času a opakovaní, ale najmä od našej pripravenosti a načasovaní. To znamená, napríklad, ak človek príde na kratšiu verziu dýchania a je pripravený si zažiť vrcholný alebo tzv.prelomový zážitok, môže sa tak stať. Pripravenosť môže byť v zmysle naplnenia základných fyziologických potrieb a ďalej, ako ich poznáme z Maslowovej pyramídy, ale tiež z širšieho kontexu jeho životného prežívania a procesu individuácie.

Dýchanie v kratšej verzii na víkend v meste môže mať napríklad aj veľmi praktické výhody: je cenovo dostupnejšie, ak si nie ste istí, či je tento spôsob práce pre vás a chcete mať dotyk a reálnu skúsenosť s prácou a s nami, prípadne ak vám to okolnosti momentálne nedovoľujú prísť na dlhšie, či vám sedí konkrétny termín. Takisto aj ostrieľaní "dýchači" niekedy zavítajú na kratšie dýchanie a to preto, že chcú ostať v kontakte so sebou a holotropné dýchanie a komunitné bytie majú ako súčasť praxe a života.

Samozrejme, keď sa pozrieme na ďalšie rozdiely, aj prostredie mesta a prírodné prostredie na kopaniciach tvorí iný kontext. V meste spíme väčšinou doma (hoci je aj možnosť prespať u nás v Spirit Ateliéri, kde prebieha workshop) a to sa prirodzene spája s riešením strategických povinností ako parkovanie, presun, pohyb v meste, pričom toto všetko môžeme v prostredí mimo mesto, kde je o nás postarané vypustiť. Takisto, v prostredí workshopu máme nastavené dohody a základné princípy nehodnotiaceho a láskavého spolubytia, ktoré nám dovoľujú dať dolu masky a uvoľniť sa aj v čase medzi dýchaniami a ísť viac do seba. Preto napríklad stretnutie so spolubývajúcimi a rodinnými členmi počas workshopu má v rámci procesu význam. Akýkoľvek vstup navyše pri otvorenom stave vedomia počas workshopu môže smerovať proces. To nemusí byť nevyhnutne na škodu, tento formát nás učí rýchlejšie integrovať a využívať systém umiestnenia pozornosti nielen v chránených podmienkach so špecifickým settingom. Ak sme však v zraniteľnejšom období, v období krízy alebo väčšieho vypätia nemusíme túto rýchlú školu integrácie vnímať ako niečo pre nás. To vie každý posúdiť iba za seba, preto sa vraciam k začiatku, je to vždy hlavne o tvojom pocite.

A ak aj po prečítaní tohto textu máš pochybnosti alebo otázky, určite sa neváhaj ozvať. Môžeme tvoje individuálne potreby spolu zvážiť.