Pri úprimnej a disciplinovanej meditačnej praxi sa po určitej dobe, pre každého individuálne, začneme konfrontovať s obsahmi vynárajúcimi sa z nášho podvedomia. Prehĺbili sme kontakt so sebou a naša duša s nami môže komunikovať čoraz priamočiarejšie a jasnejšie. To môže byť dobrá správa, ak sme ochotný načúvať a sme dostatočne odvážny ponoriť sa do rieky Tao. V jednoduchosti, je to načúvanie tomu, čo je, bez snahy meniť, bez uhýbania sa nechať viesť. Nechať sa prestúpiť bytím, vedomím, božskou silou. Arnold Mindell to vo svojom proces - orientovanom prístupe nazýva aj kontakt so snovým telom.
Ciest a kanálov, ktorými sa spájame s podvedomím, so svojim snový telom je viac.
Pohyby snového tela môžu byť natoľko výrazné a silné, že ak im sami nedovolíme prejaviť sa cez naše hmotné telo, prejavia sa vo forme symptómu alebo nejakej choroby. To nám dáva aj čiastočnú odpoveď, prečo ľudia po tisícročia skúmajú skryté svety a učia sa umeniu načúvať a byť v súlade s vedomím, s pravdou, s Bohom, s prírodou, s tým, čo je. Aby predchádzali utrpeniu a žili život pokojného bojovníka. So všetkými farbami, prijímajúc svetlé i temné stránky.
Fyzické telo, vnímanie fyzických pocitov a ich amplifikácia sú cesty ako sa napojiť na pohyb tela snového. Duch a telo nejestvujú v oddelenosti, ale sú jedným. Praktizovanie vipassana meditácie, vedená yoga nidra, stelesňujúca prax a vedomý tanec sú taktiež nástrojmi ku kontaktu.
Niekto je citlivý a vnímavý voči snom, víziám, synchronicitám. Synchronicita je navonok nesúvisiace prepojenie istých zážitkov, momentov, javov. Akoby sme nevideli za oponu, kde stvoriteľ hýbe nitkami bytia. Vidíme iba časť celku a tak sa nám zdá, že sa veci dejú „náhodou“. Ak sa dostatočne utíšime a zbystríme naše vnútorné zmysly, začneme byť senzitívny voči signálom z okolia a nechávame sa viesť, vnímame hlbšie súvislosti. Holotropné dýchanie, práca so snami, intuitívne maľovanie, soulcollage... sú ďalšími spôsobmi na spojenie sa s múdrosťou prestupujúcou pole, v ktorom pôsobíme.
Dôležitou súčasťou našej praxe je v tejto súvislosti aj vnímanie načasovania a pripravenosti. Tak ako semiačko v tichosti klíči v tmavej Zemi. Veď ani motýľ neroztiahne krídla skôr ako bude naplno kuklou. A kukla sama o sebe je plnohodnotným bytím, nevnímajme ju iba ako stupeň. Tak ako dieťa je dieťaťom, nie nedovyvinutým dospelým. Nesnažme sa predbiehať a urýchľovať cestu, kráčame pokorne a so súcitom. To zahŕňa sebastarostlivosť a láskavosť.
