Search
  • Andrea Košiarová

Nebeská čchi - dych z pohľadu taoizmu

Dychové cvičenia boli súčasťou zdravovedy celé tisícročia a ich súvis s psychickým stavom človeka je taktiež známy z dôb dávnej minulosti. Najjasnejšiu spojitosť dychu ako súčasti liečebných systémov nachádzame v rozsiahlo rozpracovaných dychových technikách Číny a Indie. Používanie dychu k podpore mentálneho a fyzického zdravia teda nieje ničím novým.

Taoizmus je pôvodná čínska spirituálna tradícia. Prvé stretnutie s pojmom tao nachádzame v spojení s dielom Tao Te Ťing od majstra Lao- c´zo 6. storočia pred n.l. Tao sa zvykne prekladať ako cesta. Ako Zuna Kozánková píše v jej knihe Tao cesta ku zdraviu, je to cesta, po ktorej kráčame voľne ako s rozpustenými vlasmi. Pri pohľade na symbol slova tao vidíme v hornej časti hlavu, rozstrapatené vlasy a dolný znak predstavuje kráčanie. Okrem hlbokého odkazu filozofie ponúka i praktické návody do života.

Krásnym odkazom taoizmu je nasledovanie prirodzenosti, teda vnímanie rytmov prírody a život v súlade s nimi. Pozoruje cyklus dňa a noci, ročné obdobia, planetárne cykly a na základe logických súvislostí používa toto napojenie na prírodu v prospech zdravého, harmonického a naplneného života, ktorý je osožný nielen pre nás samotných, ale i pre ľudí a planétu ako jeden celok.

Inšpiratívnou knihou starého čínskeho myslenia je Kniha premien (I-ťing). Jej hlavnou témou je zmena a jej všadeprítomnosť. Snaha o uchovanie čohokoľvek je márna, podstata sveta spočíva v neustálej premene a pohybe. Toto poznanie nás učí odpútanosti od všetkého a prijatiu toho, čo je. Táto pominuteľnosť príjemného i nepríjemného nás učí vyrovnanosti a nelipnúcej vnútornej radosti.

Za jednu z najsilnejších myšlienok taoizmu považujeme wu-wei, alebo konanie v nekonaní. Takisto súvisí s akceptovaním prirodzených premien, nezasahovaním do prúdu života. Nie je však skutočnou nečinnosťou, je to skôr isté vnímanie toho, čo je v súlade s vyšším vedomím, v prúde rieky tao. Do takého prežívania nás pozýva práve zažívanie stavu ticha, kedy sa oslobodzujeme od názorov, predstáv a konštruktov ako by mali veci vyzerať. Cestou k tomu je práve meditačná prax.



Je to práve zdravie, harmonický stav tela a ducha, ku ktorému nás vedú predchádzajúce úvahy. Taoizmus obsahuje mnoho techník na udržiavanie zdravia. Do praxe taoizmu patrí napríklad práca s bylinami, akupunktúra, masáže, tieto majú liečebný potenciál. Čo je však vyzdvihované, je sila prevencie a sem môžeme začleniť napríklad aj cvičenia čchi- kungu, dychové, relaxačné, meditačné techniky, či pestrá vyvážená strava.

Dôležitým predpokladom udržania zdravia je plynulá a rovnomerná cirkulácia energie v tele. Túto energiu nazývajú taoisti čchi. Jeto „imanentná kozmická substancia, základný, všetkým prestupujúci princíp“. Skladá sa z dvoch zdrojov, prenatálna a postnatálna čchi, sú vzájomne prepojené. Keď neplynie čchi plynulo, dochádza k blokádam alebo k nedostatku. To môže časom generovať chorobný stav. Cvičenia, ktoré budeme praktizovať teda slúžia najmä na správne prúdenie energie a poskytovanie výživy celému telu, na dosiahnutie energetickej rovnováhy.

Taoisti tvrdia, že ľudská podstata je riadená protikladnými silami jin-jangu. Človek, ako akýsi mikrokozmos vesmíru, je kombináciou energie Zeme - jinu a energie nebies – jangu. Nebeská čchi vstupuje dolu k Zemi do človeka temenom hlavy a čchi Zeme vstupuje chodidlami zo zemského jadra. Každá časť ľudského tela je vzájomne prepojená. Energetické dráhy, meridiány, na ktorých sú jednotlivé orgány, tvoria popretkávanú sústavu dokonale fungujúceho celku.

Nemožno teda oddeliť funkciu pľúc, ktoré zodpovedajú za príjem nebeskej čchi a jej distribúciu po tele, od ostatných orgánov. Ak je pľúcna čchi v poriadku, každý ďalší orgán sa usmieva radosťou. Voľný dych je základným predpokladom tvorby čchi, harmonizácie a regulácie celého energetického mechanizmu. Narušené dýchanie, ktoré sa prejavuje kašľom, dýchavičnosťou, zahlienením, lapaním po dychu, či nedostatkom čchi, môže mať za následok vyčerpávanie zdroja prenatálnej čchi.

V pľúcach sídli podľa taoistov spirituálna esencia našej duše nazývana Pcho. Je aspektom duše tak blízkym telu, že sa zvykne prezývať duša tela. Spája nás s fyzickou zložkou a s automatickými návykmi tela. Prináša nám schopnosť zažívať telesné pocity, a to na celej škále. Okrem pľúc má spojenie aj s našimi kosťami, taoisti veria, že sa ukladá do kostí a tu aj po smrti ostáva. Pcho je tzv. úložisko informácii a skúseností, ktoré sa ukladajú počas života do nášho tela.


7 views0 comments